Dnes je 22. februára a meniny má Etela

Kde končí náš odpad

12. novembra 2019

Viete, čo sa deje s odpadom po tom, ako ho zahodíte do koša? Na exkurziu po miestach, kde končí náš odpad, sme sa to vybrali zistiť za vás.

Exkurzia po miestach, kde končí náš odpad sa konala v Bratislave v rámci projektu What city?, ktorý sa už od roku 2014 snaží prebudiť záujem ľudí o otázky týkajúce sa rozvoja mesta a občianskej spoločnosti. Cieľom tohtoročného What city? bolo ľuďom ukázať miesta, kam putujú suroviny, ako sa recyklujú, čistia, alebo ukladajú.

Medzi jednotlivými zastávkami účastníkov exkurzie rozvážali elektrobusy.

Sú elektrobusy ekologické?

Na miesta, kde končí náš odpad, sme sa presúvali elektrobusmi Dopravného podniku Bratislava, ktoré v súčasnosti fungujú aj na bežných linkách mestskej hromadnej dopravy. „V súčasnosti v Bratislave premáva 18 elektrobusov, ktoré jazdia najmä na miesta, kde potrebujeme ekologické vozidlá. Napríklad na Železnú studničku,“ hovorí Martin Žarnovický, manažér PR a marketingu dopravného podniku. Podľa jeho slov však elektrobusy nie sú pre Bratislavu ideálnym riešením. Sú totiž mimoriadne drahé, majú krátky dojazd a nízku životnosť batérie. Nová batéria, ktorá vydrží asi 6 rokov, stojí takmer toľko, ako nový autobus. Ideálnym riešením sú podľa neho hybridné trolejbusy, ktoré sú akoby kombináciou spomínaných elektrobusov a klasických trolejbusov. Majú vlastnú batériu, no zároveň sa vedia pripojiť aj na trolejbusové elektrické vedenie. Vďaka kombinácii týchto dvoch zdrojov sa batéria opotrebúva menej, a teda môžeme hovoriť o ekologickejšom riešení.

Odpadu v bratislavskej spaľovni stále pribúda. Čoskoro by mal do spaľovne pribudnúť aj nový kotol.

Prečo nevyhadzovať plasty do zmesového odpadu?

1. zastávka: Spaľovňa odpadov OLO

Prvou zastávkou na našej exkurzii bola bratislavská spaľovňa odpadov, ktorá je jednou z dvoch slovenských spaľovní. V spaľovni končí najmä zmesový komunálny odpad z čiernych kontajnerov. Do areálu odpad privážajú smetiarske autá, ktoré sa vždy pri príchode vážia a odpad následne vysypú do zbernej jamy. V bratislavskej spaľovni odpad pália v dvoch obrovských kotloch pri teplote 960°C. Odpadu stále pribúda, spaľovňa nutne potrebuje tretí kotol.

Zo spáleného odpadu vzniká škvára. Tá sa mieša s inými výrobnými materiálmi, ktoré sa využívajú napríklad na stavbu ciest. Okrem škváry však pri spaľovaní vzniká aj toxický odpad. Pri 430 tonách zmesového odpadu ide približne o 10 ton toxického odpadu.

„Problémy v kotloch nám robia najmä plasty a kovy. Plasty nepredvídateľne zvyšujú teplotu v kotloch a kovy vôbec nehoria. Ľudia by ich nemali hádzať do zmesového odpadu,“ zdôrazňuje sprievodca zo spaľovne. Taktiež hovorí, že o spaľovniach majú ľudia skreslenú predstavu. Myslia si, že sú veľmi škodlivé pre naše zdravie a aj prírodu. „Z komínov nevychádzajú žiadne škodlivé látky. Všetky sú zachytené kvalitnými filtrami a z komínov vychádza už len čistá vodná para,“ vysvetľuje. Túto teóriu potvrdzuje aj britská Agentúra na ochranu zdravia. Podľa jej prieskumu z roku 2010 má bývanie v okolí spaľovní len zanedbateľný vplyv na zdravie obyvateľov. Prieskum sa opieral o výsledky z okolia spaľovní, ktoré využívajú súčasné najmodernejšie technológie. Podľa environmentálnych aktivistov však spaľovne majú na zdravie človeka značne negatívny vplyv, a to najmä na jeho reprodukčné schopnosti. Spaľovanie produkuje veľké množstvo emisií, emisné limity pre spaľovne odpadov sú však oveľa prísnejšie ako napríklad emisné limity pre teplárne a cementárne.

Bratislavská spaľovňa sa sama zásobuje teplom a dodáva elektrickú energiu asi 20 000 domácnostiam.

V IKEA Recovery centre si môžete kúpiť starší, ale zachovalý nábytok za zníženú cenu.

Ako sa snaží planétu chrániť nábytkársky gigant?

2. zastávka: IKEA Recovery centre

Švédska nábytkárska firma IKEA prevádzkuje sieť predajní po celom svete. Kus nábytku či bytový doplnok od tohto nábytkárskeho lídra sa nachádza aj vo väčšine slovenských domácností. Čo však s týmto nábytkom urobiť, ak náš príbytok prerábame a chceme ho nahradiť novým? Pred dvoma rokmi slovenská IKEA spustila projekt Druhý život nábytku. Váš zachovalý nábytok môžete IKEA odpredať naspäť za primeranú cenu a oni ho priamo v ich predajni predajú za vás ďalšiemu zákazníkovi. Odpredať však nie je možné všetko, čo ste v IKEA zakúpili, predajňa prijíma pohovky a kreslá, stolíky, knižné a úložné priestory, kancelársky nábytok, stoličky a stoly, nábytok do spálne, zrkadlá, detský nábytok a záhradný nábytok.

IKEA sa chce do roku 2030 stať cirkulárnou spoločnosťou a znížiť svoj klimatický dopad o 80 percent. Najviac by sa mala táto redukcia dotýkať spotreby surových materiálov, ktorá je z hľadiska produkcie emisií a celkového environmentálneho dopadu tou najproblematickejšou.

Za touto mrežou sa nachádza oblečenie, ktoré do Ekocharity privezú za jeden deň.

Čo sa deje s vyhodeným oblečením?

3. zastávka: Ekocharita

Pri odovzdávaní oblečenia do textilných kontajnerov, ktoré v súčasnosti nájdeme na celom Slovensku, nás hreje dobrý pocit, že naše staršie oblečenie neputuje do koša. Predstavujeme si, že oblečenie nájde nový život u iného majiteľa. Počas exkurzie sme mali možnosť nahliadnuť aj do skladu oblečenia Ekocharity, ktorá sa venuje zberu starého oblečenia a jeho opätovnému využitiu. Za týždeň na Slovensku nazbierajú asi 30 ton oblečenia. Šancu na „druhý život“ však dostane približne iba 20 percent. Toto oblečenie putuje do charitatívnych organizácií alebo do second handov.

Zvyšných 80 percent tvorí deravé, plesnivé či mimoriadne nekvalitné oblečenie z lacných materiálov. Podľa zakladateľa Ekocharity množstvo vyzbieraného oblečenia stále stúpa, jeho kvalita je však podstatne nižšia ako v minulosti. „V roku 2016 sme mali na jednom petržalskom sídlisku umiestnený jeden kontajner na oblečenie a vyprázdňovali sme ho raz za dva týždne. V súčasnosti sú na tom istom mieste tri takéto kontajnery a musíme ich vyprázdňovať každý druhý deň,“ hovorí Juraj Kunak, zakladateľ Ekocharity. „V kontajneroch nachádzame často oblečenie, ktoré má na sebe ešte visačku,“ dodáva.

Cirkulárna mapa Bratislavy podporuje obehové hospodárstvo.

Výstupom tohtoročného What city?, ktoré zorganizovalo občianske združenie Punkt a nezisková organizácia Inštitút cirkulárnej ekonomiky, je aj Cirkulárna mapa Bratislavy. Mapa obsahuje zoznam miest, ktoré podporujú cirkulárnu ekonomiku (obehové hospodárstvo). Cirkulárna ekonomika sa snaží vytvárať služby a miesta, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku odpadu: centrá opätovného použitia, knižnice, komunitné kompostoviská či bezobalové obchody.

Foto: Marek Jančúch pre WhatCity

Zdroje:

http://ekocharita.sk/

https://www.enviroportal.sk/ovzdusie/zoznam-spalovni-a-zariadeni-na-spoluspalovanie

https://whatcity.sk/o-nas/

https://www.priateliazeme.sk/spz/odpady



zobraziť dalšie