Podobne ako slamky či mikroténové vrecká má aj zubná kefka svoje jedinečné miesto v odpadovej kríze a ako taká predstavuje problém. Prečo?
Na úvod dva príklady. Kokosové (Keelingové ostrovy), takmer neobývané súostrovie v Indickom oceáne, vzdialené 2200 kilometrov severozápadne od Austrálie a 2600 kilometrov juhovýchodne od Srí Lanky. Na rozlohe 14 kilometrov štvorcových tu vedci, skúmajúci miestny biotop, našli 373 000 zubných kefiek v hromadách ďalšieho plastového odpadu. Druhým príkladom je pobrežie Havaja. Kým roky dozadu miestna skupina ochranárov (Sustainable Coastllines Hawaii), považovala kefku vyplavenú na pobreží skôr za raritu, dnes pri akomkoľvek čistení pláže vyzbierajú bežne od 20 do 100 kusov. Podobný fenomén je nepochybne bežný aj na iných ostrovoch a pobrežiach. Zubná kefka skutočne predstavuje problém.
Podľa prieskumu MIT (Lemelson Innovation Index) z roku 2003 sa zubná kefka, ako inovácia bez ktorej si bežný Američan nevie predstaviť svoj život, umiestnila vyššie, než auto, počítač či mobilný telefón. Zubná hygiena však nie je len prioritou moderného človeka.
Žuvacie paličky používali Babylončania 3000 rokov p.n.l. Našli sa v egyptských hrobkách a žul ju aj Budha. Gréci, Arabi aj Indovia používali vetvičky, ktoré prípadne opaľovali aby tak zaostrili ich konce. Rímsky spisovateľ Plínius Starší sa zmieňuje o prospešnosti čistenia medzizubných priestorov tŕňom z dikobraza a Ovídius zhodnotil, že čistiť si zuby každé ráno, bol dobrý nápad. Čínsky cisár Hongzhi už koncom 14. storočia navrhol kefku podobnú tej dnešnej. Diviačie štetiny oholené z krku zvieraťa boli zasadené do drevenej alebo kostenej rúčky.
Pravidelné čistenie sa v Európe stalo zvykom koncom 17. storočia a prvá masovo vyrábaná kefka vznikla v Anglicku v roku 1780. V Amerike sa čistenie zubov zubnými kefkami rozšírilo až po 2. svetovej vojne. Pravdou však je, že prvé zubné kefky boli určené skôr vyšším spoločenským vrstvám. Bežní ľudia si museli vystačiť s drievkami, žuvacími paličkami, látkou či čiernym uhlím.
Až o 30. rokov 20. storočia sa jednoduché zubné kefky vyrábali len z prírodných materiálov. S vývojom plastových materiálov sa však situácia mení a prírodné materiály postupne nahrádza nylon a ďalšie polyméry. Od tohto momentu už niet cesty späť.
V roku 1938 vzniká v japonských chemických laboratóriách kvalitná hodvábna substancia, ktorá by mohla nahradiť skutočný hodváb pri výrobe trvácnejších padákov pre japonskú armádu. Približne v rovnakom čase sa v americkej chemickej spoločnosti stáča do roliek prvé nylónové vlákno. A ukazuje sa, ž okrem iného je nylon skvelou a lacnou náhradou diviačej štetiny. V tom istom roku vyrába Dr.West svoju prvú „zázračnú“ zubnú kefku – „Dr. West’s Miracle-Tuft Toothbrush”. Celuloidové telo postupne nahrádzajú nové typy plastu, hlava a štetiny sú stále rafinovanejšie, no plastový základ sa osvedčil a pretrváva dodnes.
Jedna z odpovedí leží v samotnej trvácnosti plastu. Rozpad plastovej kefky môže trvať až 1000 rokov, čo znamená, že každá kefka vyrobená od roku 1938 je stále niekde na tejto planéte ako súčasť odpadu, čo je skutočne znepokojujúca predstava.
Určite sa pýtate „A čo recyklácia?“, „Nie sú kefky recyklovateľné?“.Tu sa dostávame ku koreňu celého problému. Nedá sa povedať, že by kefky neboli recyklovateľné, ale ich recyklácia je príliš komplikovaná, čo z nich de facto robí nerecyklovateľné objekty . Po prvé, hlavica zubnej kefky, predovšetkým nylonové štetiny recyklovať nemožno a je náročné ich z hlavice odstrániť. Aj spoločnosti, ktoré tvrdia, že je ich kefka 100% recyklovateľná, hovoria len o tele kefky.
Telo kefky je ďalší problém. Mnohokrát pozostáva z komponentov z rôznych materiálov – vrátane zmesi plastov, gumy a iných prídavkov. Samotný plast je v tomto prípade kompozit, viacero druhov polymérov, jeho rozklad je neefektívny a často dochádza k tomu, že jeho kúsky zasekávajú recyklačnú linku (podobne ako mikroténové vrecká).
Odborníci odporúčajú výmenu zubnej kefky každé tri až štyri mesiace. To znamená, že za priemerne dlhý ľudský život ich človek spotrebuje asi 300. A ak by sme sa všetci držali odporúčania odborníkov, každý rok by do odpadu na celej planéte pribudlo si 23 miliárd kefiek.
V každom prípade, dnes už našťastie s narastajúcim povedomým a meniacimi sa dizajnovými trendmi, máme možnosť voliť alternatívu. Predstavujú ju napríklad bambusové kefky, iónové kefky s vymeniteľnou hlavicou, žuvacie paličky (Miswak) či značky kefiek, ktoré majú vlastný recyklačný program ako Kuraprox či Colgate a TerraCycle.
I keď na trhu stále prevažuje klasika, skúste činiť aj v prípade nákupu zubnej kefky takú voľbu, ktorá bude čo najohľaduplnejšia k životnému prostrediu. A nezabudnite ani na to, že aj kefka, s ktorou si už nechcete umyť zuby, môže nájsť využitie ako kefka na čistenie vašej domácnosti.
Zdroj:
www.nationalgeographic.com
www.inhabitat.com
www.en.wikipedia.org
Titulné foto:
Needpix
